Recenzia Horská Chata 4, The Paranoid- Posledný nádych

5. března 2011 v 21:09 | Gabrielle |  Články

Tieto dve dosky "našineckých" kapiel (Paranoid a Horská Chata) dokonalo kopírujú súčasné agresívne podzemie na hudobnej scéne. Ten kto nikdy nemiloval slovenský metalový a punkový underground sa bude len rozčuľovať a chrliť vyčítavé poznámky o lepšom využití potenciálu nášho elektronického média. Avšak ostatní, aj tí nestranní, by mali ostať v kľude a v rámci dvoch albumov a dvadsaťtri skladieb si to poriadne užiť a nič neriešiť.
(pokračovanie od perexom)

Už po prvých tónoch hociktorej z týchto dosiek automaticky prepadnú všetečné otázky alebo priblblé pripomienky... samozrejme vždy podľa dátumu narodenia. Mladšia generácia sa opýta: "Načo sú nám screamo/punkmetalové odrhovačky?.. a prečo práve tieto dve kapely?" A staršie ročníky?... tie radšej siahnu po nejakej Slobodnej Európe alebo Demikáte, ktoré pre nich znamenajú veľkolepú príťažlivosť a spomienky na pubertálnu mladosť trávenú v priestoroch bratislavskej pivárne Stará sladovňa alebo v Ponorke na Šafku či "proslulom" Funuse.
Pri vnímaní a zoznámení sa s ďalšími okolnosťami vyskytujúcimi sa okolo týchto kapiel, všetci okamžite zisťujú, že ich produkcia je moderná, v určitých momentoch nadčasová a bohužiaľ v niektorých častiach už dostatočne známa v tvorbe podobných "svetových" kapiel. Obe kapely majú vynikajúcich muzikantov a sú to produkty nového tisícročia, ktoré v hudbe prechádza do defenzívy, pôvodné staré štýly reparuje a s drobnými obmenami ich uvádza znovu na scénu. Obe kapely sú inštrumentálne dostatočne zdatné, pričom v modernom metalovom ranku asi na Slovensku nemajú vážnejšiu konkurenciu. Oba albumy, "paranoidný" Posledný nádych a 4-ka od martinskej Horskej chaty, neprekvapia ani svojou dĺžkou a ani grafickou podobou.
The Paranoid, čo sa hudobného obsahu týka, sú verní formám, ktoré sú odskúšané a ktoré v dobrom doplnili o svoju vlastnú invenciu. Sú to dostatočne úderné útvary, ktoré nenazývajme ani tak skladbami, ako skôr výstižnými post pubertálnymi anotáciami, spoločensko-kritickými úvahami, postrehmi či konštatovaniami. Sú autormi pozorujúcimi i filozofujúcimi, a tak aj vo veciach či udalostiach dokážu hľadať a chvíľami aj nachádzať ich podstatu, ktorá sa často nemusí zhodovať s ich vnútorným presvedčením či túžbou. Vlastné emócie a potreba vyjadrujú hudbou, ktorá je postavená na jednoduchosti a agresivite. Toto pnutie medzi hudbou, spevom a textami je zároveň aj hnacím motorom ich tvorby, lebo bez neho by sa pokĺzli po tenkom ľade a nechali by sa strhnúť k fádnemu, nezaujímavému popisu reality s mainstreamovým hudobným podkladom americkej gitarovej scény. Na debut, a v našej provinencii, je to veľmi slušný výkon a možno poznamenať, že nebadať žiadne frustrácie a ani chyby. Našli si svoj výraz aj zvuk... a ako by sa dal charakterizovať?...je to melodický screamo/emo/metal/core s punkovými rysmi, ale divoký riffing gitary so slušnou nadupanou rytmikou, ku ktorým majú k dispozícii skvelý vokál a prívalové zbory, musia teraz zatriasť každou klubovou scénou kde robia showku. Je vidieť, že sú veľkými milovníkmi zámorskej agresívnej scény a amerického punku, ale zároveň sa stavajú do rady mladých nádejných kapiel, nad ktorými momentálne každý láme palicu. O to väčšie prekvapenie nastáva, keď si človek vypočuje tento disk. Celých päťdesiatpäť minút sa totiž receptor pohybuje v prostredí hutného, postpubertálneho melodického punk/metalcoreu, z ktorých v pravidelných intervaloch preblesne nejaké to svetielko melodického power popu a blikne screamo vsuvka. Či už je to vďaka jednotlivým útržkom kopírujúcim melodických Funeral For A Friend, či cez postupy odpozerané od slávnejších súčasníkov Rise Against alebo dokonca využitím vokálov úplne v štýle Bullet For My Valentine. Pekný kaleidoskop gitarových nálad, len čo je pravda. Z tohto dielka bude mať každý riadne halucinácie a motanie hlavy, ale radi sa k nemu vrátite, je ako lahodný ale silný koktail, na ktorom ste si úspešne vypestovali závislosť.
Martinská Horská chata nie je výrazne odlišnejšia, len v prvej skladbe "Kto?" dali prednosť klasickej mainstreamovej punkovinke s dokonalým frázovaním slovenských punkových legiend. Ale už druhou kompozíciou sa zaraďujú na čelo zástupu slovenského melodického metalcoreu, podobne ako u Paranoidu sa im dá vytknúť len prílišná orientácia na svetovo známe kapelky. Vôbec to však nevadí, lebo napísali inteligentne vystavané skladby, pričom z ich jednoduchosti a komplexnosti slabším jedincom budú nechápavo vyliezať buľvy z jamôk. A napriek tomu nestrácajú nič z pankáčskej údernosti a metalovej agresie, dokonca aj melódie sa dajú aj po dlhšom čase "broukať" pod nosom.
Naozaj si na týchto doskách tieto dve kapely nemuseli nič dokazovať, sú vynikajúci, ale hlavne naživo! Sú momentálne na Slovensku jednoducho neprekonateľní. Takže vôbec sa netreba báť nejakej presladenej popovej ulepenosti, aj keď teraz je zvykom od podzemia prijímať inakšie údery. Vedľa vplyvu moderných screamo kapiel, amerického metalcoreu či slovenského rockového mainstreamu sú na týchto doskách iní... nespútaní, nekonformní... a na každom kroku je poznať ich túžbu dosiahnuť ešte väčšiu neprístupnosť pre širšiu poslucháčsku obec. To však vôbec automaticky neznamená zošup do totálneho undergroundu, práve naopak mládež ich bude milovať a to som si istý, ako že ho mám medzi nohami. Skladby sa nesú na vlne agresie, melodického i nasrdeného vokálu a len ťažko sa hľadá nejaký záchytný bod, ale pri pozornom vnímaní vyskočí vyhranená, klasická rocková kompozičná technika uprednostňujúca rýchle inštrumentálne linky s podporou sólového štekotu a mohutných zborových príbojov. Vokály sú výborne klenuté a rytmické kontrasty umocňujú agresiu a napätie získané zaujímavosťou a repetitívnosťou zborových scén. Tam, kde tieto kompozičné prostriedky zlyhávajú, vyvažujú to dravou minimalistickou produkciou a jednoduchými aranžmánmi. Potrebná agresia na týchto čerstvých perlách je jasná hneď na prvýkrát a výrazovosť tá je všade! V každom akorde, v každej note, v každom slove. Stačí ju len identifikovať, aj napriek tomu, že hlavne v prípade Paranoidu ide o mladé kapely.
zdroj: rock.sk
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama